Pojem whistle-blower pochádza z angličtiny a používa sa na označenie osoby, ktorú možno nazvať aj ako informátor či oznamovateľ.
P. Micell a J.P. Near v roku 1985 definovali whistleblowing ako situáciu, kedy súčasný alebo bývalý zamestnanec nejakej organizácie upozorní inštitúciu alebo orgán oprávnený na preverenie či zakročenie na nelegitímne, neetické alebo nezákonné praktiky na pracovisku, ktoré sa dejú so súhlasom jeho nadriadených a idú proti verejnému záujmu alebo ohrozujú verejnosť.
Niektoré definície tohto pojmu sú navyše obmedzené podmienkou, že oznamovateľ nekalých praktík koná v dobrej viere a nesleduje vlastný prospech alebo túto situáciu nie je možné vyriešiť internými mechanizmami.